Mikrofon
Mikrofón je zariadenie pre premenu akustického signálu na signál
elektrický. Prvý mikrofón vynašiel tvorca gramofónu Emile Berliner
4. marca 1877.
Charakteristika mikrofónu
Frekvenčný rozsah pre ktorý sú mikrofóny určené.
Udáva sa v Hz. Pre kvalitný záznam sa požaduje rozsah 40 Hz – 15 kHz.
Uhlíkový mikrofón: 300 Hz – 3 kHz, dynamický mikrofón: 20 Hz – 20 kHz,
kondenzátorový mikrofón: 10 Hz – 20 kHz.
Smerová charakteristika závislosť citlivosti mikrofónu
od uhla medzi osou mikrofónu a smerom, z ktorého pôsobí zdroj zvuku.
Vyjadruje sa priestorovým grafom.
Frekvenčná charakteristika je závislosť citlivosti
mikrofónu na frekvencii. Vyjadruje sa graficky.
Citlivosť mikrofónu je minimálny akustický tlak
ktorý je mikrofón schopný zachytiť aby vyvolal požadovanú odozvu.
Udáva sa v mV/Pa pre danú frekvenciu. Čím je citlivosť nižšia, tým musí
byť mikrofón bližšie k zdroju zvuku. Citlivosť nie je rozhodujúcim
činiteľom, pokiaľ neklesne pod 0.8 mV/Pa pri vnútornom odpore mikrofónu
200 Ohm. Vtedy je ešte stále zachovaný odstup signál – šum 45 dB, čo je
hranica poznateľnosti.
Šum mikrofónu Ak je ekvivalentná hladina šumu
mikrofónu nižšia ako hladina šumu štúdia (akustický tlak 3,6.10-2 Pa)
potom mikrofón vyhovuje.
Výstupná impedancia Podľa druhu je viac-menej
závislá na frekvencii. Veľkosť impedancie je dôležitá pre pripojenie
mikrofónu ku zosilňovaču (impedančné prispôsobenie).
Činiteľ smerovosti
Každý typ mikrofónu sa vyznačuje tým, že jeho výstupné napätie
závisí tiež na smere, z ktorého na mikrofón dopadá zvuková vlna.
Všesmernú citlivosť majú iba mikrofóny s všesmerovou smerovou
charakteristikou, ale aj pre ne to platí len pre stredné a nízke
frekvencie. Pri vyšších frekvenciách sa mení na srdcovú až
osmičkovú v prípade, že vlnová dĺžka sa približuje s rozmerom
mikrofónu. Mikrofóny so srdcovou resp. osmičkovou charakteristikou
zdôrazňujú zvukové vlny prichádzajúce zo smeru najväčšej
citlivosti mikrofónu a potláčajú zvuk z ostatných smerov.
Činiteľ smerovosti sa dá matematicky vyjadriť ako pomer druhej
mocniny výstupného napätia ku druhej mocnine výstupného napätia
rovnakého mikrofónu umiestneného v dokonale difúznom akustickom
poli za predpokladu rovnakého akustického tlaku a vlny
dopadajúcej v osi mikrofónu. Mikrofón s dokonale všesmernou
charakteristikou má koeficient smerovosti = 1. Odmocnina
činiteľa smerovosti je tzv. činiteľ vzdialenosti, ktorý
udáva koľkokrát je možné vzdialiť smerový mikrofón
od akustického zdroja oproti mikrofónu s všesmernou
charakteristikou pri zachovaní rovnakého pomeru priameho
a rušivého signálu.
Smerová charakteristika
Smerová charakteristika je priestorová citlivosť mikrofónu.
V závislosti od konštrukcie a typu mikrofónu môže tento prijímať
zvuk z rôznych smerov v rôznej intenzite. Mikrofóny sa navrhujú so
smerovými charakteristikami podľa ich predpokladaného použitia.
Smerová charakteristika je frekvenčne závislá – prejavuje sa
spravidla pri vysokých tónoch, zatiaľ čo hlboké ostávajú
nepoznamenané.
Všesmerová (omnidirekcional) alebo guľová
charakteristika je taká, pri ktorej mikrofón prijíma zvuk rovnako
kvalitne zo všetkých strán. Dá sa dosiahnuť najjednoduchšie a je
typická pre elektretové mikrofóny.
Srdcová (kardioidná) charakteristika potlačuje
príjem zvuku „zozadu“ mikrofónu. Typická charakteristika pre spevácke
dynamické mikrofóny, potláča spätnú väzbu.
Hyperkardioidná charakteristika je viac smerová
charakteristika ako charakteristika kardioidná.
Osmičková (bidirectional) charakteristika je taká,
pri ktorej prijíma mikrofón zvuk iba zozadu a spredu.
Smerová charakteristika predstavuje oslabený
príjem zvuku zozadu a zo strán. Prijíma sa len zvuk spredu.
Úzko smerová charakteristika reprezentuje výrazne
oslabený príjem zvuku zozadu, čo sa obyčajne z fyzikálnych dôvodov
dosiahne dĺžkou mikrofónu až 1 meter. Je charakteristická pre filmové
štáby, ktoré držia mikrofóny vo výške nad hranicou hornej hranice
obrazu. Úzko smerová charakteristika mikrofónu sa dosahuje na úkor
frekvenčnej charakteristiky, ktorá je zatlačená len do akustického
spektra.